Minulosť:

​

Rhage sa narodil ako prvorodený syn vikingskému jarlovi Brünjülfovi pred 1199 rokmi.  Jeho život bol životom bojovníka, ako syn jarla iste mal určitý rešpekt u ľudí, ale celá jeho rodina mala aj mnoho nepriateľov, ktorým trebalo odolávať, aby ich nezosadili z ich územia. Preto, už ako malý chlapec sa venoval výcviku v boji a samotnému boju. Po dovŕšení 12 rokov získal svoj náramok, symbol muža, ktorý nosí doteraz. 

Keď mal 20 rokov prebral kreslo svojho otca o ktoré musel veľmi silno bojovať s vlastnými bratmi ale aj inými a to mu prinieslo niekoľko jaziev na tele ale aj na duši. V tomto boji zabil svojho mladšieho brata, pretože mu nedal na výber- zabi alebo buď zabitý a tým sa musel riadiť. 

Netrvalo dlho a našiel si svoju ženu, milovanú Freyu, ktorá mu doslovne učarovala. Krásna, vysoká s peknými tvarmi a blonďavými vlasmi, jasne modrými očami. Mal 21 rokov, keď si ju vzal za ženu a o necelý rok na to sa narodil jeho prvý syn Thort. Myslel si, že je najšťastnejší človek na svete, iste boje o jeho kreslo stále tu boli, nájazdy, boje medzi sebou, povinnosť ku kráľovi, ale keď opominieme všetko dookola mal dobrý život. Spolu s Freyou mal 4 deti. troch synov a jednu dcéru, ktorých vychovával najlepšie, ako vedel.

​

Teda, až kým nedospel do veku 28 rokov. Netušil, že jeho žena sa pachtuje s jeho nepriateľom, ktorý sa usiloval o jeho post, netušil, že jeho najmladšia a jediná dcéra vlastne nie je jeho, alebo onoho chlapa. 

Jednej noci, keď sa vrátil z dlhého nájazdu, po týždňoch konečne domov tam na neho čakala ona, v celkej svojej kráse, opäť v očakávaní. Nemohol sa jej dočkať, bol roztržitý a nepozorný a to sa mu aj vyplatilo, nevšimol si, že v ich domove sa v tieni niekto ukrýva. 

Neváhal sa zmocniť svojej ženy, v radostnom opojení si nevšimol lesknúcu sa čepeľ, ktorá mu o pár sekúnd na to podrezala krk. Nechápal čo sa deje, až kým neuvidel svoju ženu, ako vylieza skrvavená jeho krvou z lôžka a nevrhá sa do náruče chlapa- Olafa. Nepriateľský a fascinovaný záblesk v jej očiach mu povedal celú pravdu. a potvrdili ju len jej slová: "Hnusíš sa mi Rhage, už dávno som si želala tvoju smrť. Dieťa, ktoré čakám nie je tvoje a ani Gertha. Nikdy som s tebou nechcela byť. Už skap." A po tých slovách sa aj stalo. Predtým však, ako jeho duša opustila jeho telo a on poslednýkrát vydýchol zaznel výkrik jeho duše, ktorý sa odrážil až v múroch Olympu v chráme Artemis. A potom sa mu zjavila, červenovlasá bohyňa, ktorá mu dala ponuku, akt pomsty za večné služby jej samotnej. A on to prijal. Bol nahnevaný, sklamaný skormútený, ale predovšetkým ním lomcoval hnev, že sa nechal ošáliť a zabiť.

Ešte v ten večer vykonal svoju pomstu, na jeho žene a milencovi. Jeho myseľ zahmlieval hnev, neuvedomil si, že zabíja nevinný život dieťaťa, že jeho deti budú bez matky. Poháňala ho len čírá zúrivosť a skôr, ako sa stihol uvedomiť ich zabil. So svojimi deťmi sa nestihol rozlúčiť ani nič, keď bol privolaný Artemis ku výcviku.

Naučil sa, ako byť nesmrteľný, ako bojovať proti dajmonom a ako skryť svojich vnútorných demonov aj keď ho nikdy neopustili. Stal sa z neho cvičený zabiják.
A aj keď mal zakázané sledovať svoju rodinu a kontaktovať ich nedokázal sa ich vzdať, jeho synov miloval a podobne aj ich sestru, ktorá nebola jeho, ale vychovával ju, ako vlastnú. Díval sa na nic, ako rastú, nenápadne im pomáhal keby to len šlo. Videl, ako sa Thort opäť zmocnil jeho kresla, ktoré si vybojoval. Sledoval smrť Ulfa, ktorého postihla choroba pred pubertou, smútil s nimi. Videl Erika, ako odchádza na cesty a ako Gherta rastie do krásy jej matky a vydáva sa za jedného z jarlov.

Chcel byť s nimi, chcel im pomôcť, ale ako by vysvetlil, že nestarne, že stále vyzerá ako ten 28 ročný muž, ktorý bol zavraždený vo vlastnej posteli a preto, keď všetky jeho deti umreli umrelo aj niečo v ňom. Každému na jeho smrteľnej posteli sa ukázal a poslednýkrát sa s nimi rozlúčil, videl vyrastať svoje vnúčatá, bol pri vojnách, ktoré vybojovali, ale nikdy nebol ich súčasťou a potom prišiel čas odísť. 

Niekoľko storočí prežil vo svojej rodnej zemi, ale nakoniec bol presunutý na iný kontinent, kde sa snažil zabudnúť na minulosť a nemyslieť na budúcnosť, ktorú nemal. Tiene minulosti ho prenasledovali ešte dlhú dobu, ale nakoniec ich potlačil a vydoloval z nich najsilnejšiu emóciu- hnev, ktorý ho živil.

 

Celé storočia sa presúval z krajiny do krajiny, nikde nestrávil dlhší čas, ako 100 rokov.
Približne pred 80 rokmi bol presunutý do New Orleansu, kde sa ubytoval v dome tesne za mestom, kde našiel svoje útočisko. Spoločne s ním sa do domu nasťahovali aj najnovšie motorky a autá, ktoré sú jeho jedinou radosťou a tiež zbierka zbraní. Každý večer chodí do mesta hliadkovať a zabíjať dajmonov, aby ochránil pred nimi ľuctvo a kontaktom na viac, ako jednu noc sa vyhýba. Vedie osamelý život, ale ako skoro každému lovcovi vyhovuje.