Minulosť:

​

Mireya sa narodila, ako šieste dieťa do rodiny čistokrvných apolytov. 

Žili v jednej z komunít, v ktorej sa apolyti schovávajú ďaleko od ľudí a nepodporujú dajmonov. Ak sa niekto rozhodne stať sa dajmonom je odvedený z ich komunity a už sa nesmie vrátiť. Nechcú nikoho takého medzi sebou mať, aby neprilákali hnev lovcov a ona to aj schvaľovala. 

Vyrastala veľmi harmonicky a bola aj najmladšia zo súrodencov. Narodila sa, keď jej matka mala 26 rokov a preto ju veľmi nezažila. Jej saršie sestri, bratia a aj otec jej ju náramne vynahradzovali a tak nikdy nemala pocit, že jej niekto v rodne chýba.

Keď bola dosttaočne stará rozhodla sa študovať vedu, a venovať sa jej, pretože k nej mala blízko a chcela nájsť iné riešenie pre jej rasu, aby sa nemuseli živiť z ľudí. Nikdy to nemala rada. 

Jej výskum ju doviedol až k jej manželovi, ktorí v ich komunite robil nejakú odrodu policajte.

Stretli sa náhodou na ulici v komunite, keď sa ponáhľala do laboratórie. Mala 13 rokov a jej manžel 15. Bola to láska na prvý pohľad, ako sa hovorí. Netrvalo dlho, iba pár týždňov, kým sa konala svadba a oni začali spolu žiť. Keď mala 14 porodila svoje prvé dieťa. Dievčatko, ktoré nieslo meno jej matky- Anna. Boli šťastní. Ona sa venovala svojmu výzkumu a jej manžel ich ochrane. 

Ako roky plynuli výzkum nenapredoval. Iste, občas sa niečo ukázalo ako pokrok, ale následne to bol krok späť. Niekoho by to už frustrovalo, ale ona bola odhodlaná. Kým dosiahla veku 21 rokov mali spolu 5 detí, ktoré nadovšetko milovala. Medzitým sa jej otec a starší súrodenci odobrali na onen svet a ona ich doprevádzala pri ich poslednom výduchu. Iste, zanechalo to na nej stopy, ale stále sa snažila usmievať a pokračovať ďalej.

Jej deti boli šťastné a to bolo pre ňu hlavné.

Keď mala 25 rokov bolo načase rozlúčiť sa s manželom. Čo ju však prekvapilo bol fakt, že on namiesto predpokladanej smrti ušiel do sveta smrteľníkov a stal sa dajmonom. Zasiahlo ju to. Iste, bola rada, že žije, ale na druhú stranu ju sklamala, že sa podujal na zabíjanie ľudí. Zdrtilo ju to.

Trvalo niečo cez rok, kým od neho dostala nejaký odkaz o tom, že je v poriadku. Zostala s deťmi sama . Jej najstaršia dcéra už mala snúbenca a synovia s ďalšou dcérou študovali. Všetkých to poznanie zasiahlo.

Noc pred jej 27 narodeninami, keď ležala sama v posteli a pripravovala sa na nadchádzajúcu smrť, áno bola pripravená zomrieť, ju navštívil tieň. Bola unavená, vyčerpaná, takže si nevšimla, čo má v úmysle, až kým ju nepohrýzol a nepremenil na dajmona. Preniesol na ňu kus duše, ktorú deň predtým požil. 

Nechcel aby zomrela, jeho úmysli boli čisto sebecké. Odmietla s ním odísť, myslela si, že keď toľko pre svoj ľud urobila nechajú ju medzi sebou, ale akonáhle spoznali, že už je dajmon vyhnali ju do ľudského sveta.

Nikdy v ňom nebola, nič nemala, nevedela, ako to tam funguje. Dalo by sa povedať že na chvíľu sa ocitla na ulici a už bola odhodlaná sa nechať zabiť alebo zostať na slnku.

Pred týmto činom ju však zachránil jej manžel, ktorý sa za tie 2 roky stihol zabívať ju naučil, ako sa správať v tomto svete, ako byť nenápadná. A chcel ju naučiť aj zabíjať, ale to ona odmietla.

Nakoniec sa začala krmiť od neho, takže on bral duše za nich oboch aj keď je to bolo proti srsti. Ich cesty ich priviedli až do New Orleans, kde žijú cca pol rok a ona stále keď výjde medzi ľudí má pocit, že ju niekto prenásleduje. Niekto by povedal, že je to paranoja. Jej deti sú stále v bezpečí komunity a aj keď má zakázané s nimi komunikovať občas dostane nejaký odkaz, čo ju ničí. Má 2 vnukov, ale nikdy ich neuvidí. Nidy neožení a nevydá mladšie deti a to, že je naživu a o to prichádza ju ničí ešte viac, ako keby bola mrtva.

Svojho muža však miluje a preto sa z neho živí, aby mal aspoň malú radosť v tomto živote aj keď ju premenil proti jej vôli a chvíľku ho za to aj nenávidela.