Minulosť:

​

Chros sa narodila pred niekoľkými storočiami ako malý tigart- rysy tigra a snežného leoparda, akurát, že jej srsť bola čisto biela, bez hocijakého fľaku či pruhu. 

Jej matka bola arkádska biela tigrica pôvodom z ruska a otec katagariánksy snežný leopard z ameriky.

Jeden z posledných čistokrvných.

Ich vzťah nebol práve harmonický a dobrovoľný, ba práve naopak. vznikol úplnou náhodou, po jednom pohlavnom styku, ktorý sa ukázal ako naprostá chyba, na ich rukách sa ukázali znamenia, ktoré nakoniec neodmietli. len vďaka tomu, že jej matka mala srdce človeka a vždy túžila po mladých neodmietla tento medzidruhový zväzok. Kvôli tomu, že jej otec bol katagarián, a nepatril práve medzi tých najmilších katagariánov a keďže patril medzi skoro vyhynutý druh nehodlal dopustiť to, aby len tak skončil, jej matka bola vyhnaná zo svorky, odmietli prijať to, že sa zviazala so zvieraťom a ku tomu inej rasy, vyhnali ju a oni museli odísť. Pridali sa k otcovej svorke, ale jej matka bola opovrhovaná, už len preto, že po zotmení bola človek ju využívali, odcudzovali, zneužívali a otec si s tým nič nerobil. On chcel len jedno- dedičov, ktorí by prebrali jeho svorku. Správa, že jeho manželka je v očakávani bola naozaj šťastná.

Teda, až do chvíle, kým sa narodila Chros. Otec očakával početný vrh čistokrvných leopardov, keďže on sám bol jeden z najsilnejších ich rasy, ale to, že sa narodilo len jedno malé mača, ktoré bolo ku všetkému hybryd.. hnusný biely tigard... Otca to vytočilo, jej matku zrmútilo, že jej jediné dieťa je zviera a nie arkád. Dostať zo seba zviera naozaj nechcela. A bolo to ešte horšie. Po jej pôrode matka stratila schopnosť plodiť ďalšie deti.

A tak sa stalo to, čo by malé dieťa, hoc mláďa nemalo zažiť. Matka ju aj napriek svojmu dobrému srdcu odmietla. Nechcela mať s ňou nič spoločné. Nikdy na ňu neprehovorila. Živila sa od inej samice, ktorá mala mláďatá v približnom období, ako sa narodila Chros. Otec sa k nej správal, ako k odpade aj keď bola iba mláďa, ktoré ničomu nerozumelo. nechápala, prečo sú všetci zvieratá a jej matka je človek, prečo ju nikto nemá rád. Keď mala približne 10 rokov jej mágia sa začala vyvíjať a zistila,, že dokáže mať viacej zvieracích podôb. Okrem tigarda aj ako biely tiger a snežný leopard. Tento fakt však nikdy svojím rodičom nepovedala. Nemala k nim žiaden vzťah, len jazvy od otca a vytrhanú srsť. Bola snáď ešte väčší vyvrheľ, ako jej matka.

V puberte, sa prvýkrát premenila do ľudskej podoby, ale nezmenila sa len jej podoba, ale aj srdce.

Z katagariánky sa stala arkádka.

Keďže vyrastala v katagariánskej svorke bála sa to niekomu povedať, predovšetkým jej otcovi, ktorý bol vodca a už tak ju dosť nenávidel a mlátil ju. Nepovedala to ani matke. Aj napriek tomu, že sa veľmi podobali matka sa na ňu nedokázala dívať, opovrhovala ňou.

Jej škaredé tajomstvo sa jej podarilo udržať asi 120 rokov plus mínus.

Jednej noci však to jej otec s bitím prehnal a ona aj napriek tomu, že bola silným jedincom a dokázala sa udržať vo zvieracej podobe počas tohto bitia sa stalo, že potom, ako mu zmizla sa zranená premenila na človeka a tak upadla do bezvedomia. V tomto stave ju našla jej matka, ktorá pochopila, že sa zmenila v arkáda.

V tú noc sa niečo zmenilo. Matka jej ošetrila rany a strážila ju, aby nikto neprišiel na to, kto je.

Keď sa o pár hodín prebrala matka sedela vedľa nej vo svojej ľudskej podobe. Neváhala a vyskočila v mžiku sa premenila do svojej tigrej podoby a zasyčala na ňu. Jej ďalšia chyba, neuvedomila si, že ani o tomto matka nevedela. Na tvári matky videla šok a preto sa zmenila do podoby tigarda a stále zostávala v strehu.

Potom, čo sa konečne ukľudnila a zase upadla v bolestiach na zem ju matka ujistila, že jej tajomstvá su u nej v bezpečí. Našla si k nej bližší vzťah keď pochopila že jej dieťa je arkád a že sa už nezmení. Chránila ju, keď mohla, ale raz na túto ochranu nepekne doplatila. Svorka ich napadla v otcovej neprítomnosti a jej matka bola zabitá. Bolo to asi 3 roky po odhalení jej tajomstva a za ten čas si medzi sebou vytvorili určitý vzťah a jej smrť Chros dostala. Vtedy sa zaprisahala, že už k nikomu nebude nič cítiť. Nie len preto, že je hybrid, ale aj preto, že by ďalšiu takúto možnú ranu nezvládla. Opäť bola na svoje tajomstvo sama. 

A ako roky plynuli ona sa vyrovnala so stratou matky, strážila si svoje tajomstvo úpornejšie a otcovi odolávala čo najlepšie vedela. 

Keď mala 212 rokov svorka sa postavila proti nim. Jej otca označili za neschopného vodcu bez následníka. Tvrdili, že hybrid nikdy nemôže viesť svorku a boli napadnutý. Rozdelili sa na dva tábory. Tí, čo boli s otcom a proti nim. V ten deň zomrelo mnoho snežných leopardov, žien aj chlapov, zostali len niektoré nedospelé mláďatá a niekoľko starcov. Zomrel aj však otec, ktorý utŕžil smrteľne zranenia a vykrvácal. Ona sama musela újsť, aby ju nečakal podobný osud, stále bola dcérou svojho otca. 

V tom veku bola medzi zverolovcami považovaná ešte za mladú a neskúsenú. Nikdy nežila medzi ostatnými ľuďmi mimo svorky, nemala kde ísť. Matkyna rodina o nich ani nechcela počuť a nezaujímalo by ich, že je arkádka a nie katagariánka. Mohla len unikať. Z jej rodnej džungle ušla do ruska, kde chvíľu žila, kým ju nevypátrali, potom išla do Afriky, Austrálie. Nikde však nebola dlhšie ako 10-15 rokov. Vždy ju našli a neraz bola blízko smrti. Keď sa naučila dokonalo teleportovať často cestovala do minulosti, kde sa uchyľovala do samoty. Ale vždy sa vrátila do prítomnosti, kde sa naučila, ako investovať peniaze, ktoré jej zostali po matke. Za tie ďalšie desaťročia nazhromaždila celkom pekný majetok, ktorý jej je nanič, pretože mať vlastný domov kvôli tomu, že je štvanec nemôže mať. Využíva ho len na obživu. Tiež sa naučila skvelo masovať svoj pach, takže ju bolo stále ťažšie vypátrať, ako by si niekto myslel. Nikde nenechala stopy.

Keď mala približne 350 rokov zavítala do New Orleans, kde boli ochotní ju prijať do Útočiska a tak jej poskytnúť bývanie. Stala sa súčasťou tej podivnej zmesky všetkých zvierať a druhov.

Aj napriek majetku, ktorý má však musí pomáhať v útočisku, ako čašníčka. Nerobí to rada. Musí tak denne prichádzať do kontaktu s ľuďmi a aj keď na to nemá náladu musí vstať a obsluhovať ich. Veď predsa, kto býva v útočisku musí si to vyrobiť. Nechcú od nej jej peniaze, ale služby, ktoré im poskytne kým tam bude v bezpečí. Je tam cca 70 rokov a zatiaľ ju nenašli, alebo našli, ale nenapadli ju, pretože je pod ochranou limani, stále je však psanec a vždy sa díva, či ju niekto nechce napadnúť od chrbta. A aj keď sa pozná so zamestnancami len málokoho môže charakterizovať, ako známeho a nie to ešte priateľa. Žiadneho kamaráta nikdy nemala a je príliš obozretná na to, aby si niekoho pustila k telu.